SLOVENSKO – SRDCE MOJE

Moja vlasť – moje srdce,

tam sa vrátim cez kopce.

Odísť sa mi odtiaľ nechce,

zbieral som tam púpavové vence.

S láskou tam ja zostanem,

s ňou ja veru nezostárnem.

Láska k nej ma drží hore,

život – ten ma ťahá dole.

Dole brehom sniežik padá,

a ja sa pýtam, či ma mala rada.

Moja vlasť ma rada má,

nežným hláskom spieva nám.

Poď ty so mnou moja milá, moja vlasť má miesta dosť!

Nuž poď!

Zoberiem ťa na koňa, kým ich majú dosť.

Adriana Hamšíková, VIII. B

 

 

ŽIVOTNÝ FILM

 

Film z môjho detstva práve prebieha.

Sadnime si a dívajme sa, ako to len ubieha.

Pred chvíľou deti boli sme,

kočár, plienky potrebovali sme,

po vonku celý deň skákali, behali

a večer do postelí padali.

Na čas sme sa nedívali.

No keď slnko zapadlo, spať sme ísť mali.

A teraz, keď už veľkí sme, o plány na deň postarané máme,

no i tak to nestíhame.

Tvoja voľba, akou cestou pôjdeš,

len nech nato nezabudneš.

Tvojmu filmu sa nič nekončí,

no tejto básni sa už zatvárajú očiJ

Adriana Hamšíková, VIII.A

 

 

CINQUAIN

 

                    Vlasť                                                   Vlasť

          zelená, zvlnená                                   krásna, milovaná

   počúva, vedie, nesklame                        objať, ľúbiť, uctievať

všade dobre, doma najlepšie                         v silnom objatí

Slovensko                                            Slovensko

       Žofia Kubíková, VIII.A                                                    Nina Reksová, VIII.B

 

 

Vlasť                                                         Dievča

        čistá, krásna                                          pekné, pôvabné

poteší, navštívi, posilní             radovalo sa, usmievalo, bozkávalo

    vždy bozkom láska                              bolo dievča v rozkvete

          Slovensko                                                     Láska

       Paulína Janeková, VIII.B                                                          Jakub Lašák, VIII.B

 

 

ROZPRÁVKA

 

Jaskyňa trojhlavého draka

Bolo to dávno. V jednej dedine sa narodilo dieťa také veľké a mocné, že mu páru nebolo. Malému silákovi dali meno Valibuk. Valibuk rástol a mocnel. Raz mal sen, v ktorom videl krásne, ale smutné dievčatko. Veľmi si prial, aby vo sne videl dievčatko znova. Valibuk však videl trojhlavého draka. I vyrozprával Valibuk rodičom svoj sen. Poprosil ich, aby mohol ísť do sveta. Cítil, že dievčatko so zápalkami je v ohrození. Ďaleko v horách našiel trojhlavého draka. Väznil dievčatko v jaskyni. Valibuk sa nahneval, draka premohol a vyhnal z hory. Valibuk zaviedol dievčatko, ktoré malo v ručičke zápalky k svojim rodičom. Ako to v rozprávkach býva, žili šťastne až do smrti.

Katarína Žiačková, V.B

 

Vesmírny drak

Kedysi dávno, keď sa piesok lial a voda sypala, žili chudobní rodičia, ktorí mali syna Valibuka. Valibukovým snom bolo postaviť si vesmírnu raketu. Vybral sa do sveta, aby si mohol svoj sen splniť. Ďaleko, ďaleko, za horami, za dolinami stretol dievčatko so zápalkami. Valibuk jej prezradil svoj sen. Zrazu dievčatko zapálilo svoju poslednú zápalku. V skromnom plamienku sa zjavil všetok materiál, potrebný na stavbu rakety. Zápalka dohorela, no materiál tam zostal. Valibuk sa ihned pustil do práce. Ubehol rok a Valibuk mal raketu dokončenú. Šiel opäť za dievčatkom, aby sa mu poďakoval. No dievčatko tam už nebolo. Dozvedel sa, že ho uniesol vesmírny trojhlavý drak. Valibuk neváhal, naštartoval raketu a odletel do vesmíru, aby našiel planétu trojhlavého draka. Všetko dobre skončilo. Valibuk draka porazil a dievčatko zachránil.

Adam Galovič, V. B

 

 

 

Najväčšia vatra

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden silák, ktorý válal buky, a tak ho volali Valibuk. Raz si Valibuk povedal: „Postavím najväčšiu vatru na svete!“ A tak sa aj stalo. Vatra bola vysoká sto stôp. Ale keď ju chcel zapáliť, nemal čím. Chodil po svete, až stretol dievčatko so zápalkami. Valibuk sa spýtal dievčatka, či by mu vatru nezapálilo. „Stratila som škatuľku, ale požičiam Ti zápalku,“ povedalo dievčatko. Valibuk sa poďakoval a šiel ďalej. Prišiel k veľkej jaskyni, kde býval veľký trojhlavý drak. Valibuk ho dlho prosil, až mu drak nakoniec vatru zapálil.

Tomáš Rosina, V.B

 

Holúbok záchranca

Kde bolo, tam bolo, žilo raz jedno dievčatko s mamou v chalúpke na kraji lesa. Jedného dňa poslala mama dievčatko do lesa na huby. Dievčatko si zobralo aj zápalky. Onedlho sa začalo stmievať. Dievčatko zrazu uvidelo veľký otvor v skale. Vošlo dnu. Bola tam veľká tma. Zapálilo si zápalku, aby malo trochu svetla. A čo nevidí! V jaskyni spal veľký trojhlavý drak. Dievčatko začalo kričať. Drak sa zobudil a rozhodol sa, že dievčatko nepustí. Jedného dňa priletel k jaskyni holúbok. Dievčatko mu odovzdalo list so slovami: „Prosím ťa, milý  holúbok, zanes tento list mojej mame.“ Holúbok dievčatko poslúchol. Mama si list prečítala a začala premýšľať, ako môže svojej dcérke pomôcť. Spomenula si na Valibuka z vedľajšej dediny. Poprosila ho, aby zachránil jej dcéru. Valibuk súhlasil a vybral sa dievča hľadať. Keď dorazil na miesto, zbadal draka. „Ak nado mnou zvíťazíš, dievča je tvoje!“ zreval drak. Začali sa pasovať. Valibuk zviazal drakovi všetky tri hlavy dohromady, a tak draka porazil. Valibuk zobral dievča domov a žili šťastne až do smrti.

Filip Gabaj, V.A

 

Drak kamarát

Dievčatko so zápalkami sedelo schúlené vonku, pretože mu bola veľká zima. Letel okolo trojhlavý drak, ktorý si ho všimol. Zľutoval sa a zahrial ho teplým dychom. Drak si posadil dievčatko na svoj chrbát a odletel s ním do svojej jaskyne. Zakúril, aby sa dievčatko zahrialo. Bolo už aj veľmi hladné. „Neboj sa, zoženiem ti niečo pod zub,“ povedal drak. Po ceste stretol Valibuka a poprosil ho, aby ulovil srnku. Keď sa dievčatko zobudilo, čakali ho na stole všelijaké dobroty. Spolu sa dosýta najedli a zostali dobrými kamarátmi.

Viliam Bartoš, V.A

 

Strach, Lenivosť, Hnev

Kde bolo, tam bolo, v chalúpke pri lese, žilo dievčatko menom Janka. Rado pomáhalo svojim rodičom. Často nosilo drevo i šišky z neďalekého lesa. Aj dnes sa Janka vybrala do lesa nazbierať suchého raždia. Keď odchádzala, otecko Valibuk jej vraví: „Nechoď až za tamtú veľkú skalu, lebo by si mohla zablúdiť. A vráť sa včas.“ Dievčatko vzalo košík, nošu a zápalky a vybralo sa do lesa. Cestou Janka nachádzala všelijaké dobroty. Do košíka je pribúdali maliny aj hríby. Keď mala košík plný, zistila, že prišla až k tej veľkej skale. Bola už unavená a chcela si oddýchnuť. V skale bol otvor a dievčatko vošlo dnu. V skalnej stene bola vytesaná stolička a pred ňou stolík. Položila košík na stôl, raždie na lavičku a od únavy zaspala. Snívalo sa jej, že v skale býva trojhlavý drak. Drakova prvá hlava sa volala Strach, jeho druhá hlava sa volala Lenivosť a tretia Hnev. Prvá hlava vraví: „Nastrašme to dievčatko, aby malo obrovský strach!“ Druhá hlava nesúhlasila: „Daj pokoj. Mne sa nechce!“ „Nehnevajte ma, lebo sa nahnevám ja!“ vraví Hnev. Hlavy sa začali hádať, zamotávať, až sa celkom zauzlili a nedokázali sa rozuzliť. Janka vzala nohy na plecia a utekala domov. Keď dievčatko precitlo zo sna a otvorilo oči, zistilo, že vonku je už takmer tma. Vzalo nošu na chrbát, košík do ruky, zapálilo zápalky a rýchlym krokom sa vybralo domov. Tu ho už nedočkavo čakal otecko Valibuk, ktorý bol šťastný, že sa jeho dcérka vrátila živá a zdravá domov.

Lenka Molejová, V. A