Blog ZŠ

Ako to docieliť?

Približne raz za týždeň chodia zamestnanci prevádzkujúcej firmy dokladať veci do automatu, preto by bolo rozumné spýtať sa niekoho, kto sa tomu rozumie najviac. Po týždni čakania som raz po vyučovaní zastihla dvoch pánov, ktorí automaty dopĺňali a nastavovali. Otázky som mala vopred pripravené, ale aj tak som sa bála, že mi nebudú vedieť alebo chcieť odpovedať na všetky otázky

„Dobrý deň, mohla by som sa vás opýtať pár otázok na tento automat na čokoládu?”

Pán ochotne súhlasil a ja som pokračovala ďalej:

„Chcela by som sa spýtať, či by sa dali nahradiť tieto plastové poháriky. Dal by sa napríklad nastaviť nejaký program na to, aby si každý žiak nosil vlastný pohárik a nemusel mať ten plastový?“

„Toto by v tomto type automatu nešlo. Jednoducho, keď vyjde pohárik, treba ho rýchlo vybrať a vložiť tam ten svoj.”

Škoda, možno niekedy v budúcnosti, až sa bude prístroj meniť, bude na to treba myslieť. Navrhla som pánovi od automatu:

„Mohli by ste dať do automatu papierové poháriky namiesto týchto plastových?”

„Na niektorých školách to tak máme, no niekedy sa poháriky zasekávajú. Ale pravdaže to môžeme vyskúšať.”

Onedlho sa poháriky nahradili. Namiesto plastových začali z automatu vychádzať poháriky papierové. Prvé pozitívne ohlasy mali pani upratovačky, ktoré povedali, že odpadu je viditeľne menej. To je určite zaujímavé zistenie, pretože objem predaných nápojov sa nezmenil.

Postupne sa k pochvalám pridávali aj ďalší. Zistila som, že sa netreba ničoho báť, a že treba aj takýmito malými krokmi pomáhať prírode čo najviac.

Veronika Gombárová, 8.B

(článok bol vytvorený v rámci projektu "Mladí reportéri pre životné prostredie")